O 15 MIN U JENNIFER
„Dobre už to máš vybavené, tvojím rodičom to nevadilo, už si na to zvykli“ uškrnula sa na mňa, „ A teraz mi porozprávaj čo sa vlastne stalo?“ Sadli sme si v izbe na jej koberec, ktorý úplne milujem, lebo je krásne mäkučký a nádherne sa na ňom leží a začala som rozprávať. Ako som jej o tom rozprávala, postupne sa mi uľavilo. Ona ma sústredene počúvala. Keď som skončila tak povedala:
„Waw, to vyzerá na rozchod, a ešte k tomu po tebe ide. To nie je zlé“ „No hej, ale potom ma za to bude nenávidieť Elise aj celá jej banda. No ale na druhej strane to bude stáť za to ak Chrisa získam.“ „No a už stačí len vymyslieť ako dokončíte ten rozhovor.“ Ale aj keď sme premýšľali celý víkend, nič normálneho a uskutočniteľného sme nevymysleli. No nebolo treba. V pondelok po prvej hodine som našla v skrinke list od Chrisa:Ešte sme nedokončili náš rozhovor. Čo ty na to: dnes o šiestej v Pizza Hut. Stretli by sme sa pred vchodom Dúfam v kladnú odpoveď. Pá Chris
A vzápätí na to išiel okolo. Kývla som hlavou, že áno, samozrejme, a bolo vidieť, že ho to potešilo. Srdce mi plesalo radosťou. Hneď ako sa dalo, čo bolo cez maiku, som Jennifer napísala o Chrisovom liste. Ona mi odpísala:J: Hneď sa mi zdalo divné, prečo sa ma Filip pýtal aké číslo skrinky máš. Aj som ti o tom chcela povedať, no nejako mi to vypadlo. Sorry. N: to je v poho. Nemôžem sa na teba hnevať, lebo som taká šťastná, že by som najradšej lietala. J: Len prosím ťa neuleť, lebo by si už nemusela zletieť dole a čo by si o tebe Chris pomyslel, keby si neprišla? N: Veď len to ma drží pri zemi!!! J: Takže budeme mať zase čo robiť, aby sme ťa obliekli a namaľovali. Aj keď nehovorím že by si to ktovieako potrebovala. Ale aj tak sa na to teším, vždy si pri tom užijeme kopu srandy. N: No a som sa ťa zabudla opýtať, či si na tej party stretla nejakého fešáka. Aby om mohla pripravovať aj ja teba. J: Prosím ťa a kedy? Veď som ťa celú dobu hľadala, kam si zmizla. N: Tak nabudúce nehľadaj mňa, ale PP. J: Čo je PP? N: Predsa Pán Pravý
Našu debatu ukončilo zvonenie. Ďalšie hodiny (biológia, angličtina, dejepis) som ani poriadne nevnímala. Nejako sa mi podarilo počúvať na pol ucha a robiť si aké-také poznámky, ale žiadna sláva to nie je. Cez obed sme sa posadili tak, aby som mohla tajne sledovať Chrisa. Neviem ako to so mnou Jennifer môže vydržať, lebo jediné témy o ktorých som schopná rozprávať sú Chris, Chris, Chris a čo si oblečiem. Takúto trpezlivú a chápavú priateľku by mali mať všetci, lebo inak hrozí, že explodujú z tých všetkých problémov, čo sa valia zo všetkých strán.
A už zas som stála pred zrkadlom. No tentoraz som mala bedrové rifle, biele tričko na ramienka s čiernou čipkou a riflovú bundu. Ružové a biele tiene a svetlučko ružový lesk. „Som strašne nervózna.“ Veď si to už raz prežila, tak sa neboj. Určite to zvládneš.“ „To bolo niečo iné.“ „Ale nekecaj.“ „Koľko je hodín?“ „O dvadsať minút bude šesť.“ „Dobre tak ja už pomaly idem, drž mi palce!!!“ To je samozrejmé. Nemám ťa ísť odprevadiť, aby ti z toho náhodou nešiblo a nevrhla si sa pod auto?“ povedala naoko ustarostene Jenn. Rozosmiala som sa. „Si fakt super, bez teba by som to nezvládla.“ „A ja by som sa bez teba unudila k smrti.“ Usmiala sa objala ma. „ A teraz už bež, inak prídeš neskoro a Chris si pomyslí, že si nevychovaná.“ „Však už idem. Pá...“ Vyšla som z dverí. „A potom mi zavolaj ako to dopadlo!“ zakričala na mňa. „Jasné.“ Zakričala som jej späť a zakývala som jej.
Prišla som presne. Chris tam už čakal. Zhlboka som sa nadýchla aby som sa upokojila a pozdravila som ho: „ Ahoj. Dúfam že nečakáš dlho.“ „Ahoj. Nie nečakám dlho, no na teba by som čakal aj roky. Tak poď.“ Pri tom komplimente som sa začervenala. Vošli sme dnu a sadli sme si k jednému z voľných stolov, čo boli vzadu, „Tak čo si dáme? Opýtal sa ma Chris po tom čo čašníčka doniela jedálne lístky. „No ja celú pizzu nezjem, lebo väčšinou nevečeriam. Tak čo keby sme si dali nejakú napoly? Môže byť?“ „Samozrejme. Ja mám najradšej Pizzu Hawai, čo ty na to?“ „Ja ju úplne zbožňujem!“ „Fakt? To je super. A čo si dáš na pitie?“ „ Kolu, čo iné?“ „Hej to je pravda.“ Objednali sme si a kým sme čakali, Chris chcel pokračovať v našom rozhovore zo včerajšej party: „ Takže kde sme to skončili? Áno, hovorila si mi o tom , že nepatríš k mojim najväčším fanynkám a tak ale nestihla si to dopovedať, lebo prišla Elise,“ pri jej mene sa zatváril dosť otrávene, „No a ja chcem vedieť čo si to chcela dodať, lebo sa s ňou zajtra rozchádzam. Môžem s tebou počítať?“ Tak toto som nečakala! Keď to na mňa takto vybalil, tak som zamrzla a civela som naňho. Potom som si uvedomila, že to musí vyzerať strašne tupo a začala som koktať: „ Ja, ja vôbec.... Si ma zaskočil. Toto som fakt nečakala.“ „Stačí povedať, buď áno, že s tebou môžem počítať, alebo nie. Aj teraz dúfam v kladnú odpoveď, lebo sa mi páčiš.“ Neviem ako sa mi podarilo zostať v kľude a nevrhnúť sa mu okolo krku a povedať mu normálne: „ Samozrejme, že so mnou môžeš počítať. Ja som vtedy chcela povedať, že síce nepatrím, medzi tvoje najväčšie fanynky, ale že sa mi aj napriek tomu páčiš.“ Potom sme sa už rozprávali o všetkom možnom a popri tom sme jedli pizzu. Zistili sme, že máme veľa spoločného. Keď sme sa pred vchodom lúčili letmo ma pobozkal. Po ceste som sa takmer vznášala. Pozrela som sa na hodinky. Bolo len pol ôsmej a tak som sa rozhodla, že ešte zájdem za Jennifer a všetko jej porozprávam....a tak ušetrím za telefónny účet. Zazvonila som a otvoril mi Filip. „Počkaj hneď ju zavolám.“ Nepozdravil a ani nepočal na pozdrav. No čo už. Jennifer bola asi veľmi nedočkavá, lebo dupotala po schodoch ako sto slonov. „Hej, nezbúraj vám dom, prosím ťa. Veď nebudete mať kde bývať.“ Povedala som jej so smiechom. „No poď rýchlo do mojej izby a nenapínaj ma!“ „Nebuď netrpezlivá! Trpezlivosť ruže prináša. Ty tu nechceš mať dom plný ruží? Vieš aká by to bola nádhera?“ „Ale prestaň.“ odbila ma. Ja som si proste nemohla pomôcť. Strašne rada ju provokujem. Ale ona si už zvykla. Všetko som jej rozpovedala. Vyzerala, že je pomaly šťastnejšia ako ja a to už je čo povedať. Skonštatovala som preto: „ Naozaj potrebuješ chalana.“ Len hodila rukou. Doma som potom všetko podrobne zapísala do denníka a potom keď som ležala v posteli tak som si všetko premietal v hlave aspoň miliónkrát.
Na obede ku mne prišiel Chris, naklonil sa ku mne a potichu mi povedal: „ Ešte s tebou musím hovoriť.“ „Ty už končíš?“ „Hej“ „Tak ma počkaj vonku, ja si ešte musím skočiť pre nejaké veci do skrinky dobre?“ Okej, tak za chvíľku.“ A predtým než odišiel tak mi dal pusu na líce. Ovládla som sa a nerozbehla som sa za ním ihneď a ovládla som aj nutkanie skákať a kričať od radosti. No uznajte, vyzeralo by to fakt divne. Porozhliadla som sa okolo a uvidela som závistlivé a nenávistné pohľady Chrisových obdivovateliek. Keby sa dalo pohľadom vraždiť tak už by som bola dávno po smrti. A ešte by sa pohádali, ktorá z nich ma zabila. No mne to bolo jedno, lebo som bola šťastná. Rýchlo som dojedla a s ospravedlňujúcim pohľadom som vstala od stola a ponáhľala som si po učebnice a zošity do skrinky, ktoré som potrebovala. Jennifer nevadilo, že som tak rýchlo ušla od stola. Je naozaj úžasná. Predtým než som vyšla z dverí školy, rýchlo som sa nadýchla, lebo som nechcela prísť taká udychčaná, Vyzeralo by to, že som až príliš nedočkavá. Ja viem, že to je pravda, ale on to vedieť nemusí. „ Tak tu som o čom si so mnou chcel hovoriť?“ „ No včera som sa rozišiel s Elise, ktorá len tak mimochodom nevyzerala neviem ako smutne. Skôr sa mi zdalo, že je naštvaná, že som sa rozišiel ja s ňou a nie ona so mnou. Ale o tom som nechcel. Proste či by si so mnou nešla dnes večer do kina.“ Bol troška nervózny. To mi vyvolalo na tvári úsmev. „ Veľmi rada.“
Komentáre